Lombok: dobrovoľne a dobrodružne

Jana Koudelová
LOMBOK: DOBROVOĽNE A DOBRODRUŽNE

Štvormesačná “dovolenka” medzi indonézskymi deťmi, ktoré som mala učiť, no veľa toho naučili naopak ony mňa.

štvrtok 28.3.2019, 17:00

Túžba vycestovať nielen ako turista, ale ako dobrovoľník, ma zaviedla na Lombok, ostrov susediaci so slávnym Bali. Poznajú ho najmä surferi pre krásne pláže. Tento kúsok Indonézie v sebe skrýva omnoho viac.
Keď ste niekde 4 mesiace, nevšímate si len “highlighty”, ale najmä zákutia skryté pred turistami. Lombok mi ukázal, že už len samotné bývanie v miestnej rodine obohatí človeka nielen o nový jazyk a nové chute, ale najmä o pocit domova tisíce kilometrov od toho skutočného. Zistila som, že učiť deti nie je vôbec jednoduché, stojí to však za to. Toho úsmevu, ktorý vám aj neposlušné deti vyčarujú na tvári, sa totiž nedá len tak zbaviť. Spoznala som, že sa dá veľmi dobre vyspať aj pri ceste, kde platí pravidlo, že čím hlučnejšia motorka, tým väčší frajer. Že aj korba nákladiaku môže slúžiť ako školský autobus. Že na tomto mieste je úplne normálne, keď sa na vyučovaní objaví sliepka, či túlavý psík. Ale aj napríklad, že uštipnutie hadom býva veľmi častý dôvod pre absenciu v škole. Tento pobyt ma naučil, že jesť rukami nie je vôbec nemožné, dokonca ani negustiózne. A že chuťové bunky si na tú štipľavú kuchyňu vedia rýchlo zvyknúť. Že nielen ľudia, ale aj byvoly sa najradšej prechádzajú po gýčových plážach s bielym pieskom. Zažila som aj miestnu svadbu, ktorá trvá tri dni a zúčastňuje sa na nej celá dedina. Videla som, ako sa zo zeleného ostrova v období dažďov stáva postupne hnedá pustatina zaliata slnkom. A že v Indonézii sa dá stihnúť naozaj veľa aj s malým budgetom. Vidieť východ slnka na sopke Rinjani – druhej najvyššej v tejto krajine. Potápať sa na Komode so žralokmi, korytnačkami, či mantami, ktoré žijú v len málo prebádaných hlbinách, či prechádzať sa po džungli na Sumatre s voľne žijúcimi orangutanmi.

Jana Koudelová (33) – zahraničná redaktorka, ktorá miluje svet. V práci o ňom rada informuje a vo voľnom čase ho ešte radšej spoznáva. Na mape si už hrdo odšktla Peru, Bolíviu, Chile, Veľkonočný ostrov, Madagaskar, Keňu, Jamajku, Kostariku, Srí Lanku, veľkú časť Európy spolu s Islandom a konečne aj vysnívanú Indonéziu. Práve tam strávila 4 mesiace ako dobrovoľníčka. Miluje však aj návraty za svojimi blízkymi do svojej rodnej Ivanky pri Dunaji, či najnovšie do (prekvapivo) krásnej Petržalky. Doma sa okrem práce venuje ochotníckemu divadlu, rôznym športom a svojim dvom psom.

Alpine Pro
Mountainia
Cestokluby

Cestokluby
Kino svet