S Vorvaňom na cestách

Ivan Staroň a Janka Masárová
S VORVAŇOM NA CESTÁCH

Rozprávanie o skoro ročnom spoznávaní lezeckých oblastí západnej Európy, o živote v dome na štyroch kolesách a o zažití obdobia absolútnej slobody, kde dátum ani čas nehrá žiadnu rolu.

sobota 30.3.2019, 17:30

Jedného dňa sme si na gauči nášho príjemného bytu v Dubline povedali: Poďme si dať prestávku. Prestávku v systéme. Nie na týždeň, ani na dva. Aspoň na tri mesiace. A tak sme odbočili od pohodlného života s istotami, stálym príjmom a kultúrnym vyžitím. Od života s vykurovaným viacizbovým ubytovaním, od kúpeľne s vaňou, teplou vodou, elektrinou…
Milujeme lezenie, prírodu a hory. Sme radi aktívni, stále v pohybe a tak niet divu, že sme sa rozhodli pre výlet lezecký a to do najlepších lezeckých oblastí Francúzska a Španielska. Kúpili sme si staršie obytné auto VW T4 Cartago Malibu 31. Rýchlo sme si k nemu vybudovali citový vzťah a dostalo od nás meno Vorvaň.
Cestu sme začali v septembri 2016 a skončili v auguste 2017. Miesto plánovaných troch mesiacov sa naša cesta “trošku“ natiahla a trvala jedenásť mesiacov. Ťažko sa bolo vracať z raja do reality. Náš Vorvaň nás spoľahlivo previezol 17000km a každý deň nám poskytol bezpečný domov. Spávali sme na veľkých parkoviskách plných lezcov žijúcich v dodávkach, ale aj na krásnych miestach v prírode kde sme boli úplne sami. Na niektorých miestach sme ostali jeden deň, na iných aj pár týždňov. Spoznali sme juh Francúzska, Andorru, veľkú časť Španielska, kus Portugalska a posledné dva mesiace sme strávili v kolíske alpinizmu, v Chamonix, kde sme chvíľu pracovali a neskôr aj liezli v horách. Videli sme stovky nádherných miest, vyliezli kilometre krásnych ciest a získali toľko zážitkov, ako veľa ľudí nezažije ani za desať životov. Zažili sme slobodu a voľnosť, akú v dnešnej dobe zažívajú snáď už iba vtáci. Bol to SEN!
Ľudia majú svoje sny a prajú si, aby sa im v živote raz splnili. Iba pár šťastným z nich sa to aj podarí. Ja som mal jeden životný sen a som šťastný človek, ktorému sa ho počas tohto výletu s Jankou a Vorvaňom podarilo splniť.

Ivan
Som lezec. Leziem na skalkách, skalách, v horách. Lezenie je pre mňa krásna závislosť na radosti z vylezenej cesty, z krásnych pohybov tela,  z adrenalínu, z cestovania spojeného z lezením a zo všetkého ostatného čo sa točí okolo lezenia.
Začal som liezť pomerne neskoro, približne v 15-tich rokoch. Začiatky a prvé roky lezenia sú u mňa späté s lezením v Tatrách. Leto aj zima. Klasiky a neskôr aj prvovýstupy. K športovému lezeniu som sa dostal popri lezení v Tatrách na našich domácich skalkách na Liptove. Ku serióznejšiemu športovému lezeniu som sa dostal zrejme až počas päť mesačného pobytu v Španielsku v roku 2009. Nasledujúce roky som žil v Írsku, kde sme liezli tradicionalistické cesty. Vďaka lacným letenkám sme pomerne často lietali do Španielska za športovým lezením. Vždy sme spoznali novú oblasť a vždy sme boli nadšení. V športovom lezení som našiel niečo, čo pri lezení v horách určitou formou absentovalo. Mohol som tu liezť na max., nebáť sa pádu, liezť koľko mi moje fyzické schopnosti dovolia.
Vďaka lezeniu som spoznal veľa oblasti v Európe, Wadi Rum, Maroko, Thajsko, Laos, Čínu.
Lezenie je nádherné, nikdy ho nemám dosť a stále sa teším na ďalšie a ďalšie dobrodružstvá spojené s ním.
Jana
Nie som svetoborný lezec. Nelámem rekordy a ani to nemám za potrebu. Som človek, ktorý sa riadi svojim inštinktom a každý okamih si dokonale užívam. Lezenie ma láka od svojich tínedžerských rokov, no nájsť spolulezca bolo pre mňa trošku obtiažnejšie. Prvý kontakt so skalou prišiel pred pár rokmi (v 28. roku môjho života). Odvtedy prišlo popoliezanie na liptovských skalkách. Prestávok však bolo veľa. Vášni pre lezenie konkurovala vášeň pre moju prácu, môj malý podnik, svet čajov i kultúry. Voľných dní bolo menej ako málo. Občas som si spravila sviatok a podarilo sa mi obliecť do sedačky a uviazať osmičku. Navštíviť slovenské oblasti, slovinský Osp a Mišju Peč, Kalymnos. Aktívne liezť som začala až po príchode do Dublinu, kde pracovného voľna bolo omnoho viac a výborná lezecká i bouldrová stena po ruke. S priateľom  Ivkom sme za lezením lietali pomerne často, väčšinou do Španielska, no okúsila som i trochu Francúzska a hlavne Adršpach, ktorý mi svojou krásou i dobrodružnou príchuťou učaroval. Po prebádaní rôznych typov slobody na lezecko - cestovateľskom výlete s priateľom Ivkom sme sa spolu usadili na Slovensku. Užívam si  liptovskú prírodu a zároveň sa teším na ďalšie cestovateľské i lezecké dobrodružstvá.

Alpine Pro
Mountainia
Cestokluby

Cestokluby
Kino svet