Miška Izakovičová

Miška Izakovičová
Moja cesta na Veľký kameň

sobota 30.3. o 19:00
Kinosála E
VSTUPENKA

Všetci máme nejaké sny. Splniť si ich býva často oveľa náročnejšie, ako sa na prvý pohľad zdá. Sen vyliezť voľne El Capitan zabral Miške Izakovičovej 8 rokov. Osem náročných, ale krásnych rokov, plných úžasného lezenia a cestovania po celom svete.

V živote je dôležité mať sny a ešte dôležitejšie je si ich plniť. Sen vyliezť voľne El Capitan sa u mňa zrodil zhruba pred ôsmimi rokmi. V podstate to bolo ešte v čase, kedy som o lezení nevedela takmer nič a tento sen nemal nič spoločné s realitou. Netušila som, aká dlhá a náročná bude cesta k jeho splneniu. Vôbec som nevedela, čo všetko to obnáša a ako veľmi to zmení môj život.
Lezenie som si zamilovala od prvej chvíle, ako som sa dotkla skaly. Hneď mi bolo jasné, že toto je to, čo chcem robiť. Od začiatku sa mi darilo pomerne rýchle napredovať, za čo vďačím hlavne Ivovi, ktorý ma o lezení naučil strašne veľa. Zo začiatku sme brali lezenie len ako hobby, ako víkendovú aktivitu, no postupne sa stávalo stále dôležitejšou súčasťou nášho života, až sa nakoniec stalo naším životným štýlom. Začali sme väčšinu času tráviť na skalách a pomaly sme preliezali vysnívané cesty.
Liezli sme po celej Európe. Zimy sme trávili na Španielskych skalkách, letá v horách, na jar sme boli najradšej v Paklenici, no a jeseň sa stala obdobím, kedy sme sa „sťahovali“ do Yosemitov. Po prvej návšteve v údolí sa sen o vylezení El Capitana zdal taký vzdialený, že som bola takmer presvedčená, že sa ani nikdy nesplní. Pre mňa to bola vôbec prvá skúsenosť so špárovým lezením a s lezením po vlastnom istení. Yosemitské lezenie sa tak veľmi líšilo od toho nášho, že sme tam začínali úplne od nuly, až sme sa postupne naučili, ako sa na tamojšej skale hýbať. Odvtedy sme sa do Yosemitov museli vrátiť ešte 5-krát, kým sa náš sen stal skutočnosťou. Túto jeseň sa nám to konečne podarilo a vyliezli sme cestu Freerider na El Capitan. 

Miška Izakovičová
S lezením začala približne pred ôsmimi rokmi a hneď od začiatku ním bola úplne posadnutá. Od malička sa venovala rôznym športom, ale lezenie nad všetkými jednoznačne zvíťazilo. Najradšej lezie vo veľkých stenách, ale nie je žiaden alpinista. Nemá rada zimu, a preto si radšej užíva vyhriate južné skaly, kde môže liezť v tričku, v lezečkách a holými rukami. Rada si zalezie aj na skalkách, či už na previsnutých španielskych tufách, ceuzských dierkach alebo krutých slovenských lištách. Posledné roky ju najviac baví špárové lezenie. Je to asi kvôli tomu, že špáry sú jednoznačné a krásne línie. Ale možno aj kvôli tomu, že akokoľvek sa na seba jednotlivé špáry podobajú, vždy musíte zapojiť všetku svoju kreativitu a schopnosti na to, aby ste ich vyliezli.

Ford
Alpine Pro
Cestokluby

Cestokluby
Kino svet