Medzinárodný filmový festival Hory a mesto už 22. ročník organizuje fotografickú súťaž, určenú všetkým nadšencom a milovníkom hôr, prírody a adrenalínového športu, ktorá sa teší každý rok väčšiemu záujmu fotografov a verejnosti. Slávnostné vyhlásenie výsledkov sa uskutoční v sobotu 13.4.2024 v kinosále 5, pred premietaním víťazných filmov.


  • Utorok, 9.4. - Pondelok, 15.4.2024

  • Vyhlásenie výledkov fotosúťaže: Sobota, 13.4.2024 o 20:00

  • VIVO! Bratislava


Kontakt

Danica Púry

+421 948 456 233

Všetky výstavy

MOJE OBĽÚBENÉ Z HÔR

FOTOGRAFIE ZOLA DEMJÁNA

Začalo to láskou k prírode, ktorú mi vštepili rodičia a starý otec. Nasledovali búrlivé roky extrémneho horolezectva, ktoré vyvrcholili prvovýstupmi bez kyslíkových prístrojov na Lhotse Shar 8 400 a Mount Everest 8 848. Potom prišlo Dhaulágiri. 8 187 m vysoký magický vrch, ktorý mi doprial neopísateľné duchovné zážitky v rokoch 1985 a 1988. Vtedy som si uvedomil, že skutočná podstata života nie je v súťaži a výkonoch, ale v hĺbke a kvalite medziľudských vzťahov a emócii, ktoré zažívame.

Na všetkých mojich potulkách v úžasnej prírode ma sprevádzal fotoaparát (prvý som dostal v roku 1962), ale od roku 2020 som začal študovať krajinársku fotografiu a mojou ambíciou je sprostredkovať fotografiou zázračnú energiu prírody a emócie, ktoré pri pobyte v nej prežívam a tým priniesť radosť aj do života iných ľudí.



Zoltán Demján


ZOLTÁN DEMJÁN (67) je jedným z najúspešnejších slovenských horolezcov. Ako jeden z prvých ľudí na svete vyliezol na Mount Everest bez kyslíkovej masky a na konte má i ďalšie významné výstupy v Himalájach, v Pamíre, na Ťan Šane, v Alpách a inde.
Desaťročie sprevádzal ľudí v Himalájach, aby im umožnil vyčistiť si hlavu a urobiť potrebnú zmenu v živote. Na poslednej ceste si však uvedomil, že už z toho nemá radosť a že z koníčka sa stala práca.
Vo voľnom čase sa venuje fotografii, ktorá je jeho koníčkom dlhé roky. Prostredníctvom fotiek sa snaží zachytiť a sprostredkovať zázračnú energiu prírody a emócie, ktoré pri pobyte v nej prežíva.



70 ROKOV V HORÁCH SVETA

FOTOGRAFIE ALEKA LWOWA

Fotografie poľského horolezca, ktorý patrí do najúspešnejšej generácie poľských alpinistov zo 70. a 80. rokov, medzi priekopníkov alpského štýlu vo vysokých horách a zimného himalájizmu. Zúčastnil sa expedícií do Himalájí a Karakoramu, vrátane výprav na K2 (dvakrát, z toho raz v zime), Yalung Kang (v zime), Broad Peak (v zime) a Mount Everest (4-krát), vrátane úspešnej zimnej expedície na Everest roku 1980. Liezol v Hindúkuši, na Pamíre, v Andách a na Ťan-šane. Je autorom prvého poľského a zatiaľ historicky najrýchlejšieho výstupu na Pumori (7 hodín, sólo). V roku 1991 zorganizoval a viedol medzinárodnú expedíciu Polish Jack Wolfskin Everest Expedition. Z osemtisícoviek vyliezol na Manaslu (8156 m) roku 1984 s Krzysztofom Wielickim, na Lhotse (8 516 m) roku 1986 s Tadeuszom Karolczakom, na ho Oyu (8201 m) roku 1987 s Tadeuszom Karolczakom, a na Gasherbrum II (8035 m) roku 1993 s Piotrom Snopczyńskim a Lary Hallam.



Alek Lwow


Alek sa lezeniu venuje od roku 1970, začínal na skalkách a spočiatku sa venoval aj jaskyniarstvu. Okrem skaliek liezol v stredných horách a najvyšších veľhorách, bol neuveriteľne všestranným lezcom. Bol jedným z priekopníkov voľného lezenia v Poľsku, súčasne sa aktívne podieľal na poľských zimných expedíciách v Himalájach. Patrí do najúspešnejšej generácie poľských alpinistov zo 70. a 80. rokov, medzi priekopníkov alpského štýlu vo vysokých horách a zimného himalájizmu.
Dlhé roky bol majiteľom a šéfredaktorom časopisu „Hory a alpinizmus“ (GiA). Napísal a vydal viacero v Poľsku veľmi známych kníh: Vybral som si hory (1990), Horolezecké laná (1991), a sériu Vyhrať znamená prežiť (1994, 2001, 2013 a 2018). Alek je veľmi častým návštevníkom festivalov horského filmu, na Hory a mesto bol v porote aspoň 5 krát. Život zasvätil horám, horskej kultúre, horolezectvu.

Fotografická tvorba Gustáva Hegedüša bola v 60. – 90. rokoch 20. storočia orientovaná na krajinárske témy a štylizované i reportážne portréty zo študentského, neskôr pracovného prostredia, formované fotografickou vlnou bratislavských fototribún na Suchom mýte. Zapojil sa do tvorivého života „s fotografiou“, ktorý prebiehal v závodných, resp. mestských kluboch kultúry v miestach jeho pôsobenia a v rámci súťaží a podujatí AMFO. Spoločenské zmeny s príchodom nového storočia už privítal témami v samostatných výstavných projektoch. Prvým z nich Moja cesta bol retrospektívou tvorby s návratom do rodiska, kruhu rodiny a priateľov s obrazmi charakterových portrétov vo formálnych aj neformálnych pózach.
Silný vzťah k prírode a životnému prostrediu reflektoval autor vo fotocykloch Voda ako obraz, Moje živly a Krajina Zem. Osobitnými témami boli portréty tvoriacich výtvarníkov Sympoart a umelcov rôznych žánrov Art-isti. Tieto cykly prezentoval na dvadsiatke samostatných výstav na Slovensku aj v Čechách.
Prehĺbenie vzťahu k prírode a veľký podnet aj inšpiráciu pre ďalšiu tvorbu našiel Gustáv Hegedüš v knihe nemeckého lesníka Petra Wohllebena Tajný život stromov a v básnickej tvorbe priateľa Ondreja Nagaja. Spojenie slova a obrazu povýšil do výstavného projektu V lese. Básnik Ondrej Nagaj patrí k najvýznamnejším predstaviteľom slovenskej poézie mimo hlavného mesta, ktorému vyšlo viac ako štyridsať zbierok pre dospelých a veršovaných kníh pre deti.
Fotograf Gustáv Hegedüš, chodiac po horách, dolinách, vníma krajinu všetkými zmyslami, okrem krásy, vidí aj necitlivé lokálne i globálne zásahy človeka v nej. Projekt V lese chce byť tiež výsledkom jeho aktívneho postoja ku hrozbe klimatických zmien. Je však predovšetkým umeleckým príspevkom fotografa, ktorý komunikuje s priateľmi, umelcami slova, znalcami lesa i spracovateľmi dreva, aby ľuďom priniesol posolstvo, žeby Zem a Les milovali a chránili.