Monika Benešová
Monika, dievča, ktoré sa ešte pred pár rokmi bálo vyjsť z bytu kvôli ťažkým črevným problémom. Dievča, ktoré sa po nehodách na verejnosti trápne krčilo v kúte. Dnes má za sebou 4 300 km pešo naprieč Amerikou a stála aj na vrchole Mount Everestu. Nad chorobou nezvíťazila. Naučila sa s ňou žiť – a kráčať ďalej.
Prednáška: Pacifická hrebeňovka a Mount Everest
Dátum a čas: piatok 27.3. o 20:30
Miesto konania: Kinosála 17, Cinema City Eurovea
4 300 km pešo cez Ameriku, sama, v divočine. Z Mexika do Kanady.
Na Pacifickú hrebeňovku sa ročne vydá niekoľko tisíc ľudí, ale dokončí ju len desatina z nich. Monika patrí medzi nich. A to bola ešte pred nedávnom pacientkou s vážnymi zdravotnými problémami, ktorá sa bála ísť po ulici. Napriek tomu sa rozhodla zmeniť život a splniť si sen – prejsť pešo celú Ameriku. Vzoprela sa chorobe, púšti, omrzlinám, medveďom i pumám, ktoré stretávala. Pacifická hrebeňovka ju tvrdo skúšala, ale naučila nevzdávať sa.
Ako dievča s nevyliečiteľnou chorobou vystúpilo na Mount Everest
Takmer 25 rokov to bol tajný sen malého dievčatka, potom prišlo 10 rokov tvrdých tréningov aj príprav. A to bola Monika ešte pred nedávnom bledou a vyčerpanou pacientkou s ťažkou nevyliečiteľnou chorobou. Napriek tomu sa nevzdala, bojovala a trénovala. Bez obrovskej expedície, len s jediným Šerpom. Čelila omrzlinám, snežnej slepote, ťažkým fyzickým a psychickým pádom. Nakoniec to ale dokázala a stála na vrchole. Everest ju veľmi tvrdo vyskúšal, naučil ju ale to, že o svoj život musí vždy bojovať.
Monika – dievča z Vysočiny, ktorá sa zrútila pri toaletách v obchodnom centre. Dnes má za sebou 4 265 km pešo cez Ameriku a stála na vrchole Mount Everestu. Nevyhrala nad chorobou. Naučila sa s ňou žiť – a ísť. Deň za dňom. Krok za krokom. Ísť až tam, kam si ako malá netrúfla ani snívať. Nevyrástla v horách. Netrénovala u vojakov.
Bolo to dievča s nevyliečiteľnou Crohnovou chorobou, čo sa bála odísť z bytu bez mapy toaliet. Ale niečo sa zlomilo – a ona namiesto výhovoriek začala chodiť. Ďalej. Hlbšie. Až sa dostala späť k sebe. Prežila výbuch v Bejrúte. Prešla si vlastnými výbuchmi v duši. Niesla si chorobu, ktorá jej ovládala telo. A napriek tomu – alebo práve preto – išla ďalej. Neprednáša, pretože chce motivovať. Hovorí, pretože vie, aké to je spadnúť. A hlavne – ako z toho vstať.
Niekedy ťa život zastaví skôr, než stihneš spoznať, kto si. Moniku nezastavili hory, ale vlastné telo, ktoré volalo po zmene. A tak jedného dňa zdvihla hlavu a vykročila – bez istoty, ale s odhodlaním. Zistila, že najväčšie ticho je to, v ktorom konečne počuješ samého seba.
Nemusíš byť hlučná, aby si bola silná. Nemusíš byť slávna, aby si mala čo povedať. Monika nie je hrdinka z plagátu. Je len človek, ktorý raz povedal „dosť“ – a šiel nájsť seba, kilometer za kilometrom.